Müller-Thurgau
Víno z odrody Müller-Thurgau je jemnej muškátovo-ovocnej vône, stredne plnej a harmonickej chute. Je príjemne pitelné, nenáročného a sviežeho charakteru.
Synonymá:
Česká a Slovenská republika: Müller, Müllerovo, Müllerka
Nemecko, Rakúsko: Müller-Thurgau Rebe, Riesling x Silvaner
Taliansko: Müller Thurgau bianco
Pôvod a rozšírenie:
Je mladou odrodou. Vznikla v roku 1882 v Geisenheime, kde ju zo semena vypestoval Švajčiar z oblasti Thurgau – Prof. Müller, ktorý ju evidoval ako kríženie Rizling rýnsky x Silvánske zelené. O jej pôvode sa stále vedú živé diskusie. O rodičovstve Rizlingu sa nepochybuje, ale po Silvánskom zelenom nemá žiadne dedičné vlohy. V súčasnosti prevláda názor, že druhým rodičom je Chasselas de Courtillier zo skupiny Chrupiek.
V Nemecku je Müller-Thurgau druhou najpestovanejšou odrodou. Významne je zastúpená aj v Švajčiarsku, Rakúsku, Slovinsku a Maďarsku. V Českej republike je najpestovanejšou odrodou a zaberá viac než 14 % plochy vinohradov.
Na Slovensku patrí tiež medzi najviac rozšírené odrody a pestuje sa na 8,64 % vinohradov. Zaregistrovaný je od roku 1941.
Morfológia:
List: Veľký, neurčito zvlnený so sieťovitým povrchom, spodná strana je hladká. Čepeľ je výrazne 5-laločnatá. Stopka je stredne dlhá.
Strapec: Stredne veľký, 140 mm dlhý, stredne hustý. Má cylindrický aj cylindricko-kónický tvar.
Bobuľa: Stredne veľká, elipsoidná, žltozelená. V priemere má 16 x 14 mm.
Fenológia:
Pučí skoro, kvitne pomerne neskoro a dozrieva pomerne skoro. Je to stredne skorá odroda. Zbierať sa začína okolo 15. septembra.
Agrobiológia:
Poloha a pôda: Na polohu je nenáročný, možno ho pestovať aj v okrajových lokalitách. Na pôdy má vyššie nároky. Najvhodnejšie sú pôdy hlboké, dobre znáša aj pôdy ťažšie, nie príliš suché.
Rez a vedenie: V súčasnosti sa najviac pestuje na strednom vedení. Vyhovuje mu však aj vysoké vedenie. Reže sa na 6 – 8 plodonosných očiek na m2.
Úroda: Môže dosahovať výnos 10 – 16 t za hektára, pri dosiahnutí cukornatosti 15 – 18 °NM a 6 – 7 g.l-1 kyselín.
Enológia:
Müller-Thurgau je typická muštová odroda. Pri dozrievaní hrozna možno za základný kvalitatívny parameter označiť obsah kyselín. Vhodné sú vína vyrobené v kabinetnom stupni a obsahom kyselín okolo 6 g.l-1 v mušte.
Pre udržanie sviežosti a arómy vína je vhodné kvasenie v chladnejších podmienkach (15 – 18 °C), ktorá veľmi dobre zvýrazní primárne aromatické látky. Pri nižšom zaťažení dosahuje odroda príjemnú muškátovo-ovocnú arómu a príjemnú kyselinku. V rokoch s vyššou cukornatosťou a s teplým veľmi slnečným počasím musíme dávať pozor na obsah kyselín. Ich príliš nízky obsah v bobuliach sa negatívne odrazí na kvalite vína.